Moje Vianoce začali už v septembri

Naspäť30. 10. 2015 ČLÁNKY

Nič sa nebojte, nevezem Vás do továrne  na ozdoby, kdesi na opačný koniec sveta. Otvorím vám dvere do toho môjho. Skrytého v jednej malej izbičke v nenápadnej bytovke akých je na svete veľa preveľa. Vopred  Vás musím upozorniť, že všade vládne pracovný chaos a neporiadok. Saly by vám vedel rozprávať. Možno aj povie keď sa prestane napchávať jablkom... Nech sa páči vstúpte, vyzúvať sa nemusíte...

Na začiatku všetkého bol nápad. Tie prvé začali prichádzať už v septembri.  Jeseň ani poriadne nezačala  a mne behali po rozume ozdoby. Cítila som sa ako hypermarket, ktorý už v polke októbra bombarduje ľudí Mikulášmi. Ja som sa snažila nikoho nebombardovať. Teda myslím a chcem tomu veriť. Aby som na všetky ozdobnosti nezabudla, pomaly som si ich kreslila na papier. Uznávam, ešte jeden rok  výtvarnej by mi prospel.

Ďalšou dôležitosťou je strih. Keďže sa radím k vymýšľavcom veľa si ich vymyslím. A keď sa mi nechce vymýšľať  potiahnem dáky mamine. Samozrejme, že ho potom  vrátim. S hotovým strihom šup na látku. Obkresliť je hračka.

Ušiť už čosi menšia. Vďaka mojej kamarátke Veritaske, na ktorej sa učila šiť ešte aj moja starká, to zvládnem raz dva. Práca je to zdĺhavejšia. Predsa len nemôžem chcieť, aby moje nohami poháňané šidlo šilo  rýchlosťou troch bleskov a revom leva ako maminin vynález 21.storočia elektrického typu.

Vystrihnúť, obrátiť, naplniť, zašiť, dozdobiť, prilepiť, namaľovať....a takto dokola.

Neraz sa sama seba pýtam, či to má zmysel... Do noci sedieť, vymýšľať, šiť, dopichať si prsty, neraz sa popáliť, strihať, vyrobiť si mozole (lebo áno ešte som si nekúpila ľavácke nožnice), maľovať a potom počuť frfľanie, aké je to len drahé pýtať si euro za ozdobu, keď v obchode majú za euroštyridsaťdeväť 20 gúľ. Nuž, raz jeden remeselník povedal: „Byť remeselníkom je najťažšia práca na svete.“ Pre mňa je však zároveň aj najkrajšou. Pretože keď niečo vytváram dávam do toho kus svojho času, energie, duše...skrátka malý kúsok seba a to je viac ako dvadsať strojom vypľutých trblietavých guliek...aspoň pre mňa. 

Nesmierne ma teší, keď sa nájdu ľudia, ktorým sa moje potvornosti páčia natoľko, že ich chcú mať doma, aby im robili radosť. To je úplne to naj, pretože vtedy vecička splní svoj účel, keď teší a niekomu spraví svet o trošku krajším. Tu už dávam dajaké tie obrázky tohtoročných výtvorov.

Kolekcia plnená klinčekami badiánom škoricou na ľudovú nôtu

Zopár mačkoanjelov

Kúsok zlata s vanilkou

Kúsok šťastia na parôžku

Tiež s nádychom starých čias

Aj Palculiatka v škrupinke 

Samozrejme je toho  ešte oveľa viac, tak až by ste  si chceli kuknúť prípadne by vás čokoľvek zaujímalo nájdete ma tu:  www.sashe.sk/Simines

i tu: www.facebook.com/Simines

Prajem Vám príjemné ladenie sa na Vianočné sviatky a veľa nápadov

Sim :)

Autor: Simona Novotná

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií.