Chce tu niekto počuť rozprávku? O Snehulienke nebude, ale môžem Ti vyrozprávať napríklad históriu vzniku zrkadiel. Z počiatku neboli zrkadlá ako zrkadlá. Prvý krát sa na seba ľudia pozerali pravdepodobne na hladine pokojnej vody. Celá pointa zrkadla je vlastne v odraze svetla od dostatočne hladkej a lesklej plochy. Z počiatku sa na ich výrobu používali leštené dosky z kovu, medzi, striebra či zlata. Až neskôr sa začalo používať sklo v kombinácii s odrazovou kovovou vrstvou, ktoré boli k sebe pripevnené. Takéto predchodkyne zrkadiel boli známe pod názvom „benátske“ a ich kovová vrstva bola vyrobená z amalgánu – zlúčenina ortute a olova. Áno, áno, také niečo by sme predsa v dome mať nemohli. Ortuť? Veď je nebezpečná. Preto sa na výrobu dnešných zrkadiel používa vrstva hliníka a sklenená tabula, ktorá ho chráni. 

Ale prečo tu ja vlastne vykladám o zrkadlách, keď som na výrobu rámčeka použila tak trochu „fake“? Pomyslela som si, že rezať sklo nie je sranda a prečo nezrecyklovať radšej nejaké staré CD-čka?! Celkom ľahko sa dajú rozstrihať a použiť napríklad ako vo videu – na dekoráciu fotorámika. Samozrejme, že sa takéto trblietajúce kúsky dajú použiť aj inak. Čo tak si nimi ozdobiť šperkovničku, alebo iné predmety? Jedinou menšou komplikáciou pri kúskovaní CD-čka je fakt, aby sme z neho nechtiac neodstránili aj lesklú fóliu. Bez nej by sa už nič neblyšťalo. A to predsa nedopustíme! Tak trúfneš si? :)

Čo som použila:

rámik: https://www.creactive.sk/drevo/ram-na-fotky-hranate-rohy-zaobleny-13-x-18-cm/ 

Autor: Zuzana Morvayová

obrázky sú z:  www.pinterest.com a www.wikipedia.com